Prejaví sa rýchlejší hospodársky rast Slovenska aj v tvorbe podmienok pre lepší život ZPO?

Autor: Mária Orgonášová MUDr PhD | 18.8.2016 o 0:00 | (upravené 18.8.2016 o 12:13) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  87x

Naša krajina zaznamenáva najrýchlejší hospodársky rast v EU. Na základe dokumentu OSN „Dohovor o právach osôb so ZP“ boli Európskou komisiou vypracované priority a ciele na obdobie rokov 2010 – 2020. Chceme a budeme ich napĺňať? 

Donedávna sme sa na každom kroku stretávali s pojmami kríza, pokles hospodárskeho rastu, zadlžovanie, udržanie deficitu, šetrenie verejných financií. Všetci pritom vieme, že hlavnou príčinou zhoršovania sa hospodárskej situácie je predovšetkým nedostatok rešpektu k známym hodnotám. Urobiť v tom poriadok určite nebolo ľahké, plošné riešenia, často práve na úkor nie z vlastnej viny sociálne znevýhodnených osôb, viedlo k ich ochudobňovaniu, väčšej odkázanosti na sociálne dávky a súčasne zase len k zakrytiu individuálnej nezodpovednosti, ľahkovážnosti, ba až k nepotrestaniu zločineckého správania sa ľudí, ktorí by v mnohých prípadoch mali slúžiť vzorom.

Je naozaj nepochopiteľné, že ak ide o veľké peniaze, nemusia sa načas platiť odvody, uhrádzať faktúry, môžu sa udeľovať veľké odmeny za nevykonanú, resp. za minimálnu prácu, nepotrestané ostávajú manažmenty firiem, ktoré nevyplácajú mzdy a odvody za svojich pracovníkov. Keby sa do príslušných pokladní dostali peniaze, ktoré tam patria, rozsah úsporných opatrení by sa určite podstatne zúžil. Je tiež nepochopiteľné, že namiesto zavedenia efektívnych kontrol a účinných postihov nezodpovedného správania sa,  stretávame sa so snahou zaviesť také plošné opatrenia, ktoré v konečnom dôsledku zhoršujú sociálnu situáciu napr. aj ľudí so zdravotným postihnutím a ich rodín.

Je potešiteľné, že naša krajina už zaznamenáva hospodársky rast. V r. 2010 sme v NR SR konečne ratifikovali dokument, prijatý Valným zhromaždením OSN ešte v r. 2006: „Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím“, ktorý je pre zmluvné strany právne záväzný a má prednosť pred národnými zákonmi. Jeho uplatňovanie v zmluvných krajinách je monitorované v spolupráci s príslušnými mimovládnymi organizáciami a  vlády sú zaviazané pravidelne, každé 4 roky informovať Výbor pri OSN o aktuálnom stave. Na základe tohto Dohovoru boli Európskou komisiou vypracované nasledujúce priority a ciele na obdobie rokov 2010 – 2020:

  • zaručiť bezbariérový prístup k tovarom, službám vrátane verejných služieb a  kompenzačných pomôcok  pre ľudí so zdravotným postihnutím,
  • dosiahnuť plné zapojenie ľudí so zdravotným postihnutím do spoločnosti tým, že budú môcť využívať všetky výhody občianstva EÚ, odstránením administratívnych a  názorových bariér, ktoré bránia ich plnému a rovnoprávnemu zapojeniu a poskytovaním kvalitných komunitných služieb, vrátane možnosti využívať osobných asistentov,
  • zrušiť v EÚ diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia,
  • dať oveľa väčšiemu počtu ľudí so zdravotným postihnutím možnosť zárobku na otvorenom trhu práce,
  • podporovať inkluzívne, ako aj celoživotné vzdelávanie žiakov a študentov so zdravotným postihnutím,
  • presadzovať slušné životné podmienky pre ľudí so zdravotným postihnutím,
  • podporovať rovnaký prístup k zdravotníckym službám pre ľudí so zdravotným postihnutím a k zariadeniam, ktoré takéto služby poskytujú,
  • presadzovať práva ľudí so zdravotným postihnutím v rámci externej činnosti EÚ.

Pýtam sa však aj sama seba,  ako chceme a ako budeme napĺňať tieto ciele,

  • ak nevieme zabezpečiť rešpektovanie právnych noriem pre dodržiavanie bezbariérovosti pri výstavbe,  resp. pri rekonštrukčných prácach – projekty nových stavieb síce zväčša spĺňajú predpísané kritériá bezbariérovosti, ale počas výstavby často dochádza k odkloneniu sa od projektovej dokumentácie a tieto zmeny sa pri kolaudáciách automaticky akceptujú, aj keď nie sú v súlade s právnymi normami (chýba sankčný mechanizmus),
  • ak nezlepšíme, ale naopak, ešte viac zhoršíme súčasné právne prostredie, ktoré dnes nedostatočne rieši systém podpory a  začlenenia zdravotne znevýhodnených občanov, napr. aj tým, že poskytovanie príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia je fakultatívne – môže sa poskytnúť, nie že sa poskytuje pri splnení určitých, právom daných podmienok,
  • ak nevytvoríme, podľa vzoru iných európskych krajín, systém včasnej intervencie pre rýchly a komplexný záchyt detí s poruchou psyhomotorického vývinu, ale aj systém komplexnej sociálnej a pracovnej rehabilitácie pre dospelých, ktoré by mohli výrazným spôsobom redukovať následky zdravotných znevýhodnení a  tým predchádzať nebezpečenstvu upadnutia jednotlivca, alebo jeho rodiny do chudoby z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia,
  • ak sa v čase hospodárskej krízy zvyšovala celková nezamestnanosť, situácia pracovníkov s ťažkým zdravotným postihnutím sa zhoršila ešte viac a ani v časoch hospodárskeho rastu nedokážeme  primerane motivovať zamestnávateľov, aby plnili povinný podiel zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce, ale umožňujeme túto povinnosť riešiť odvodmi, ktoré sú príliš nízke a ich platenie je pre zamestnávateľa pohodlnejšie,
  • ak legislatívne je stále nepriaznivé ekonomické prostredie aj pre vznik a prevádzku chránených dielní, ktoré plnia úlohu zamestnávania ľudí s tak závažným zdravotným postihnutím, že sa nemôžu umiestniť v bežnom zamestnaní,
  • ak miesto finančnej podpory činnosti mimovládnych organizácií, ktoré napomáhajú plniť úlohy vo verejnom záujme (sociálne poradenstvo, špeciálne sociálne poradenstvo, odborné sociálne služby a pod.), vláda finančne podporuje úzke skupinové záujmy.  Dotácie zo štátnych zdrojov na činnosť organizácií by sa mali poskytovať predovšetkým vo verejnom  záujme. Ale čo je to verejný záujem? V zákone o verejnom záujme je verejný záujem definovaný takto: „Verejný záujem podľa tohto zákona je záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo väčšine občanov“. Do tejto definície naozaj nedokážem vtesnať napr. premietanie filmov s homosexuálnou tematikou, pretože si neviem predstaviť, aký majetkový, alebo iný prospech väčšine  občanov by mohli primiesť.

Chápem učiteľov, lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov, že sa domáhajú zaslúženej odmeny za svoju namáhavú a zodpovednú prácu. Veď pedagógovia sa starajú o duchovný rast a prípravu terajšej, aj budúcich generácií pre tvorivú prácu. Zdravotníctvo zas slúži  zachovaniu života, telesného a duševného zdravia. A čo je pre každodenný, zmysluplný  život dôležitejšie, ako mať možnosť dosiahnuť primeranú úroveň vzdelania a môcť si uplatňovať svoje schopnosti,  vedomosti a zručnosti v tvorivej a ekonomicky prospešnej práci. 

              Už dlhé roky nosím v sebe víziu, ako by mohol vyzerať svet, keby si každý uvedomoval svoju osobnú zodpovednosť v práci, ktorú vykonáva, v postavení a funkcii, pre ktorú získal dôveru svojich spoluobčanov, keby každý rešpektoval prikázania, zákony,  spoločenské pravidlá,  keby medzi ľuďmi bolo viac lásky, empátie a zmyslu pre spravodlivosť. Možno by sme zaznamenali ešte vyšší hospodársky rast a nemuseli bojovať s  krízou, možno by pozitívna „diskriminácia“ ľudí so zdravotným postihnutím bola samozrejmosťou a nikoho by ani nenapadlo šetriť tam, kde toho utrpenia a obmedzení je aj tak dosť.

            

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovensko ako Švajčiarsko, hotová diaľnica. Politici sľubujú, voliči im veria čoraz menej

Denník SME pred troma mesiacmi spustil projekt Sluby.sme.sk, kde odhaľuje nesplnené sľuby politikov.

KOMENTÁRE

Politici sú tiež len zamestnanci

Sľuby politikov nemôžu mať hodnotu nevkusných predvolebných nálepiek

KOMENTÁRE

Diabol, z ktorého sa zrodil boršč

Nebezpečná invázna rastlina zaplavila Rusko. Skúsenosti s ňou má aj Slovensko.


Už ste čítali?