reklama

Prejaví sa rýchlejší hospodársky rast Slovenska aj v tvorbe podmienok pre lepší život ZPO?

Naša krajina zaznamenáva najrýchlejší hospodársky rast v EU. Na základe dokumentu OSN „Dohovor o právach osôb so ZP“ boli Európskou komisiou vypracované priority a ciele na obdobie rokov 2010 – 2020. Chceme a budeme ich napĺňať?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Donedávna sme sa na každom kroku stretávali s pojmami kríza, pokles hospodárskeho rastu, zadlžovanie, udržanie deficitu, šetrenie verejných financií. Všetci pritom vieme, že hlavnou príčinou zhoršovania sa hospodárskej situácie je predovšetkým nedostatok rešpektu k známym hodnotám. Urobiť v tom poriadok určite nebolo ľahké, plošné riešenia, často práve na úkor nie z vlastnej viny sociálne znevýhodnených osôb, viedlo k ich ochudobňovaniu, väčšej odkázanosti na sociálne dávky a súčasne zase len k zakrytiu individuálnej nezodpovednosti, ľahkovážnosti, ba až k nepotrestaniu zločineckého správania sa ľudí, ktorí by v mnohých prípadoch mali slúžiť vzorom.

Je naozaj nepochopiteľné, že ak ide o veľké peniaze, nemusia sa načas platiť odvody, uhrádzať faktúry, môžu sa udeľovať veľké odmeny za nevykonanú, resp. za minimálnu prácu, nepotrestané ostávajú manažmenty firiem, ktoré nevyplácajú mzdy a odvody za svojich pracovníkov. Keby sa do príslušných pokladní dostali peniaze, ktoré tam patria, rozsah úsporných opatrení by sa určite podstatne zúžil. Je tiež nepochopiteľné, že namiesto zavedenia efektívnych kontrol a účinných postihov nezodpovedného správania sa, stretávame sa so snahou zaviesť také plošné opatrenia, ktoré v konečnom dôsledku zhoršujú sociálnu situáciu napr. aj ľudí so zdravotným postihnutím a ich rodín.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je potešiteľné, že naša krajina už zaznamenáva hospodársky rast. V r. 2010 sme v NR SR konečne ratifikovali dokument, prijatý Valným zhromaždením OSN ešte v r. 2006: „Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím“, ktorý je pre zmluvné strany právne záväzný a má prednosť pred národnými zákonmi. Jeho uplatňovanie v zmluvných krajinách je monitorované v spolupráci s príslušnými mimovládnymi organizáciami a vlády sú zaviazané pravidelne, každé 4 roky informovať Výbor pri OSN o aktuálnom stave. Na základe tohto Dohovoru boli Európskou komisiou vypracované nasledujúce priority a ciele na obdobie rokov 2010 – 2020:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  • zaručiť bezbariérový prístup k tovarom, službám vrátane verejných služieb a kompenzačných pomôcok pre ľudí so zdravotným postihnutím,

  • dosiahnuť plné zapojenie ľudí so zdravotným postihnutím do spoločnosti tým, že budú môcť využívať všetky výhody občianstva EÚ, odstránením administratívnych a názorových bariér, ktoré bránia ich plnému a rovnoprávnemu zapojeniu a poskytovaním kvalitných komunitných služieb, vrátane možnosti využívať osobných asistentov,

  • zrušiť v EÚ diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia,

  • dať oveľa väčšiemu počtu ľudí so zdravotným postihnutím možnosť zárobku na otvorenom trhu práce,

  • podporovať inkluzívne, ako aj celoživotné vzdelávanie žiakov a študentov so zdravotným postihnutím,

  • presadzovať slušné životné podmienky pre ľudí so zdravotným postihnutím,

  • podporovať rovnaký prístup k zdravotníckym službám pre ľudí so zdravotným postihnutím a k zariadeniam, ktoré takéto služby poskytujú,

  • presadzovať práva ľudí so zdravotným postihnutím v rámci externej činnosti EÚ.

Pýtam sa však aj sama seba, ako chceme a ako budeme napĺňať tieto ciele,

  • ak nevieme zabezpečiť rešpektovanie právnych noriem pre dodržiavanie bezbariérovosti pri výstavbe, resp. pri rekonštrukčných prácach – projekty nových stavieb síce zväčša spĺňajú predpísané kritériá bezbariérovosti, ale počas výstavby často dochádza k odkloneniu sa od projektovej dokumentácie a tieto zmeny sa pri kolaudáciách automaticky akceptujú, aj keď nie sú v súlade s právnymi normami (chýba sankčný mechanizmus),

  • ak nezlepšíme, ale naopak, ešte viac zhoršíme súčasné právne prostredie, ktoré dnes nedostatočne rieši systém podpory a začlenenia zdravotne znevýhodnených občanov, napr. aj tým, že poskytovanie príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia je fakultatívne – môže sa poskytnúť, nie že sa poskytuje pri splnení určitých, právom daných podmienok,

  • ak nevytvoríme, podľa vzoru iných európskych krajín, systém včasnej intervencie pre rýchly a komplexný záchyt detí s poruchou psyhomotorického vývinu, ale aj systém komplexnej sociálnej a pracovnej rehabilitácie pre dospelých, ktoré by mohli výrazným spôsobom redukovať následky zdravotných znevýhodnení a tým predchádzať nebezpečenstvu upadnutia jednotlivca, alebo jeho rodiny do chudoby z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia,

  • ak sa v čase hospodárskej krízy zvyšovala celková nezamestnanosť, situácia pracovníkov s ťažkým zdravotným postihnutím sa zhoršila ešte viac a ani v časoch hospodárskeho rastu nedokážeme primerane motivovať zamestnávateľov, aby plnili povinný podiel zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce, ale umožňujeme túto povinnosť riešiť odvodmi, ktoré sú príliš nízke a ich platenie je pre zamestnávateľa pohodlnejšie,

  • ak legislatívne je stále nepriaznivé ekonomické prostredie aj pre vznik a prevádzku chránených dielní, ktoré plnia úlohu zamestnávania ľudí s tak závažným zdravotným postihnutím, že sa nemôžu umiestniť v bežnom zamestnaní,

  • ak miesto finančnej podpory činnosti mimovládnych organizácií, ktoré napomáhajú plniť úlohy vo verejnom záujme (sociálne poradenstvo, špeciálne sociálne poradenstvo, odborné sociálne služby a pod.), vláda finančne podporuje úzke skupinové záujmy. Dotácie zo štátnych zdrojov na činnosť organizácií by sa mali poskytovať predovšetkým vo verejnom záujme. Ale čo je to verejný záujem? V zákone o verejnom záujme je verejný záujem definovaný takto: „Verejný záujem podľa tohto zákona je záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo väčšine občanov“. Do tejto definície naozaj nedokážem vtesnať napr. premietanie filmov s homosexuálnou tematikou, pretože si neviem predstaviť, aký majetkový, alebo iný prospech väčšine občanov by mohli primiesť.

Chápem učiteľov, lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov, že sa domáhajú zaslúženej odmeny za svoju namáhavú a zodpovednú prácu. Veď pedagógovia sa starajú o duchovný rast a prípravu terajšej, aj budúcich generácií pre tvorivú prácu. Zdravotníctvo zas slúži zachovaniu života, telesného a duševného zdravia. A čo je pre každodenný, zmysluplný život dôležitejšie, ako mať možnosť dosiahnuť primeranú úroveň vzdelania a môcť si uplatňovať svoje schopnosti, vedomosti a zručnosti v tvorivej a ekonomicky prospešnej práci. 

 Už dlhé roky nosím v sebe víziu, ako by mohol vyzerať svet, keby si každý uvedomoval svoju osobnú zodpovednosť v práci, ktorú vykonáva, v postavení a funkcii, pre ktorú získal dôveru svojich spoluobčanov, keby každý rešpektoval prikázania, zákony, spoločenské pravidlá, keby medzi ľuďmi bolo viac lásky, empátie a zmyslu pre spravodlivosť. Možno by sme zaznamenali ešte vyšší hospodársky rast a nemuseli bojovať s krízou, možno by pozitívna „diskriminácia“ ľudí so zdravotným postihnutím bola samozrejmosťou a nikoho by ani nenapadlo šetriť tam, kde toho utrpenia a obmedzení je aj tak dosť.

Mária Orgonášová MUDr PhD

Mária Orgonášová MUDr PhD

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som lekárka, pracovala som na LFUK. Od r. 1992 sa venujem problematike ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím. T.č. pracujem aj ako externý učiteľ na Vysokej škole sv. Alžbety a na Inštitúte rodiny v Bratislave. Mám problémy s chôdzou, chodím s oporou paličky. Som vydatá, máme 2 vydaté dcéry, 2 zaťov a 6 vnúčat. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu