Krátky pohľad na situáciu OZP v SR pred 17. novembrom

Autor: Mária Orgonášová MUDr PhD | 18.11.2014 o 0:00 | Karma článku: 3,20 | Prečítané:  475x

Spoločenské zriadenie v našej krajine, medzi 2. svetovou vojnou a 17. novembrom 1989,  ktoré sa nazývalo „socializmus“, jednoznačne preferovalo pre osoby so zdravotným postihnutím ústavnú starostlivosť a  nemalo záujem na tvorbe takého spoločenského prostredia, ktoré by aj im umožňovalo uplatňovať si ľudské práva a žiť plnohodnotný život v kruhu svojej rodiny a priateľov, aj napriek zdravotným obmedzeniam. Aktivity záujmových organizácií invalidov nesmerovali k obhajobe ich ľudských práv, ale boli orientované iba na príležitostné oslavy (oslavy MDŽ, MDD, príchod „deda Mráza“), občas športové súťaže - bez medializácie. Tieto organizácie riadil Zväz invalidov,  ako súčasť Národného frontu, ovládaného vládnucou štátostranou.

Kompenzačné pomôcky boli často nedostupné, neexistovali príspevky na ich zakúpenie,  ani príspevky na úpravu životného prostredia, alebo na iné zvýšené životné náklady. Ak osoba, poberajúca invalidný dôchodok, si našla primerané zamestnanie, jej príjmy boli tvrdo ekonomicky sledované a pri prekročení stanoveného, pomerne nízkeho limitu príjmu (súčet mzdy a dôchodku), vyplácanie dôchodku bolo zastavené aj napriek tomu, že životné náklady, vyplývajúce zo zdravotného postihnutia, boli stále neporovnateľne vyššie ako u zdravých osôb. Pohyb osôb s obmedzenou mobilitou a orientáciou bol limitovaný početnými bariérami v životnom prostredí a v doprave.            

            Možno sa oprávnene opýtať „prečo sa preferovala ústavná starostlivosť pred starostlivosťou v prirodzenom prostredí, v rodine či komunite a prečo sa obmedzovalo vzdelávanie a zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím? Zaujímavé sú postrehy nemenovaných autorov o príčinách preferencie ústavnej starostlivosti za socializmu:

*      ideologicky sa uprednostňoval život v kolektíve - kolektivizmus pred súkromným životom,  

*        zdravotne postihnutí ľudia sa cielene izolovali z dosahu pohľadu „zdravej“ populácie, pohľad na osobu so zdravotným postihnutím by vraj negatívne pôsobil na „zdravú“ populáciu,

*       znižoval sa význam rodiny, čo sa navonok prejavovalo napr. formou  neexistencie podpory domácej starostlivosti (ekonomicky podmienená zamestnanosť všetkých členov rodiny v produktívnom veku, smerovanie „plánovaných“ finančných prostriedkov viac smerom k inštitúciám, ktoré  poskytovali ústavnú starostlivosť ),

*       plnou invalidizáciou sa eliminovala nezamestnanosť zdravotne postihnutých občanov (ČSSR vykazovala 0% nezamestnanosť zdravotne postihnutých občanov, lebo pridelenie dôchodku znamenalo súčasne  „ nezamestnateľnosť “),

 *    podstatne nižšia dostupnosť (až nedostupnosť) komplexnej rehabilitácie, vzdelávania a prípravy na povolanie najmä pre osoby z  pracovného hľadiska  „neperspektívne “ znamenala možnosť získať iba jednoduché pracovné uplatnenie s nízkym príjmom, v dôsledku čoho bol záujem o takúto možnosť ekonomickej aktivity minimálny.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Policajný odborár: Útočiť na ženu od chrbta nie je normálny zákrok

Ak by mali policajti kvalitnú výbavu, počet incidentov by klesol, tvrdí policajný odborár MARIÁN MAGDOŠKO.

DOMOV

Kaliňák nepovažuje sotenie ženy za podstatné, nová ombudsmanka to skúma

Policajný prezident Tibor Gašpar chce zlepšiť psychickú prípravu policajtov.

KOMENTÁRE

Dni Islamského štátu sú takmer spočítané, ale teror v Európe nezmizne

Radikálni bojovníci sa vracajú do Európy.


Už ste čítali?