Ako chceme novelizovať zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP!.

Autor: Mária Orgonášová MUDr PhD | 18.8.2016 o 17:44 | Karma článku: 1,47 | Prečítané:  215x

Na základe početných informácií od našich členských organizácií, aj od jednotlivcov – osôb so zdravotným postihnutím a ich rodinných príslušníkov, dávame nasledujúce zásadné pripomienky k návrhu, ktorý predkladá MPSVaR SR:

 V § 18 ods. 3 písmeno p)  navrhujeme doplniť dikciu „peňažné dary od blízkych osôb alebo priateľov  a písmeno e):  navrhujeme doplniť dikciu „nepeňažné dary od blízkych osôb alebo  priateľov“.

Odôvodnenie: Navrhujeme vôbec nelimitovať výšku peňažných, alebo nepeňažných darov, pretože je aj tak problematické, zisťovať aké dary a od koho osoba so zdravotným postihnutím dostala. Takáto Formulácia " ...do výšky 12-násobku sumy životného minima zakladá určitú nespravodlivosť,pretože niekto dary prizná, iný nepovažuje za nutné celý rok spočítavať koľko darov dostal, keď zvyčajne aj tak musí veľa nutných kompenzácií dofinancovávať zo svojho skromného – hlboko podpriemerného, štandardného príjmu (napr. kúpu a údržbu motorového vozidla, rehabilitácie, lieky a iné  kompenzácie).

 V § 40 ods. 7 Navrhujeme slová „111,32%“ nahradiť slovami „je vo výške minimálnej mzdy“ a slová „148,42%“ nahradiť slovami „sa zvyšuje o 30%“.

      Odôvodnenie: Systém poskytovania príspevkov na opatrovanie blízkej imobilnej osoby je celkom zlý  a vôbec nestabilizuje zotrvanie osôb, odkázaných na pomoc druhej osoby, v domácom prostredí. Príspevok na opatrovanie blízkej osoby sa totiž poskytuje iba v prípade, že osoba potrebuje 24 hodinovú starostlivosť. Ak niekto z blízkej, či vzdialenejšej rodiny v produktívnom veku, ostáva opatrovať svojho príbuzného, musí opustiť zamestnanie a jeho životná úroveň výrazne klesá. Opatrovanie je fyzicky, aj psychicky veľmi náročná práca a mala by byť odmeňovaná aspoň minimálnou mzdou. Umiestnenie osoby, odkázanej na pomoc druhého, v celoročnom zariadení,  je pre spoločnosť finančne oveľa nákladnejšie a pre dotknutú osobu často oveľa traumatizujúcejšie.

§ 67d Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2017, ods. 2 Navrhujeme celý odst. vypustiť.

      Odôvodnenie: Opakované príspevky na zvýšené náklady by mali byť ponechané osobe s ŤZP aj v prípade, že bude umiestnená v celoročnom pobytovom zariadení. Do celoročných pobytových zariadení sú umiestňované niekedy aj osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorých zdravotný stav vyžaduje zvýšenú starostlivosť, ktorú si v domácom prostredí nevedia zabezpečiť, ale na druhej strane,  môžu byť rôzneho veku a mnohokrát sú ešte schopné vzdelávať sa, zúčastňovať sa rôznych kultúrnych a spoločenských aktivít, chcú navštevovať svojich príbuzných a pod. Mali by mať právo sami sa rozhodnúť, či priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov budú sami využívať, alebo túto kompetenciu prenechajú v plnom rozsahu na opatrovacie zariadenie. 

Na záver je dôležité pripomenúť, že bolo by potrebné pripraviť nové znenie celého zákona. Je až nepochopiteľné, že  v našej, tzv. „sociálnej“ legislatíve, napriek opakovaným upozorneniam už od r. 1998 pretrvávajú diskriminujúce opatrenia a nie je zabezpečená nárokovateľnosť peňažných príspevkov na základe objektívneho komplexného medicínsko-sociálneho posúdenia.  Preto je potrebné:

·         Upraviť v zákone 447/2008 Z.z o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, dikciu zákona tak, že  peňažný príspevok sa pri splnení podmienok poskytuje a nie, že sa môže poskytnúťFakultatívnosť súčasného znenia umožňuje voluntarizmus a rozdielne prístupy posudkových komisií v rôznych regiónoch. Je tu tiež väčšie nebezpečenstvo klientelizmu a korupcie.

        Odstrániť zo zákona 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutiaustanovenia, ktoré priamo diskriminujú osoby na základe veku:

                  §22, ods. 2  uvádzaže peňažný príspevok na osobnú  asistenciu možno poskytnúť osobe so zdravotným postihnutím po dovŕšení veku 65 rokov  iba vtedy, keď bol poskytovaný aj pred dovŕšením 65. rokuJe častým prípadom, že vo veku nad 65 rokov sa niekto stane náhle (napr. po autohavárii, pri vážnych poškodeniach zraku, pri rôznych úrazoch) ťažko zdravotne postihnutou osobou, ale s podporou druhej osoby by mohol pokračovať v pracovnej činnosti (napr. výtvarník, umelec, vedecký pracovník, spoločensky inak angažovaná osoba a pod.). Nepotrebuje k tomu opatrovateľa, ale osobnú asistenciu. Aktívny život by bol nielen pre neho, ale aj pre spoločnosť aj ekonomicky významný. Preto pri poskytovaní akýchkoľvek benefitov žiadame postupovať prísne individuálne a nie paušalizovaním s prihliadnutím len na vek.

                  §34, ods. 3  uvádzaže pri odkázanosti na individuálnu dopravu, peňažný príspevok na zakúpenie osobného motorového vozidla možno poskytnúť iba do veku 65 rokov. Alternatívne sa umožňuje poskytnutie peňažného príspevku na prepravu napr. taxi službou. Poskytnutie peňažného príspevku na prepravu iba taxi službou však výrazne obmedzuje osobnú mobilitu. Ak telesne postihnutá osoba, odkázaná na individuálnu dopravu, vlastní motorové vozidlo, obzvlášť ak si ho dokáže sama riadiť, má možnosť toto vozidlo použiť na svoju prepravu kedykoľvek, kamkoľvek a tak často, ako je to potrebné. Inými slovami, môže pokračovať, či vykonávať primeranú tvorivú činnosť, môže sa spoločensky angažovať, žiť kultúrne, udržovať rodinné kontakty a pod.  Riešenie každodenných potrieb formou príspevku na prepravu, nie je ani ekonomicky výhodné.  Ak zdravotne postihnutá osoba je aj v seniorskom veku ekonomicky aktívna, platí z príjmu priame aj nepriame dane, odvody, je náročnejším konzumentom a najmä cíti sa zdravšia. Pasívne poberanie dávky na prepravu napr. taxíkom, znamená veľké časové obmedzenia, je to výrazne drahšie a takéto výdavky z verejných prostriedkov, sú prakticky neefektívne.

   Vyššie uvedené ustanovenia sú v hlbokom rozpore so zásadami podporovania aktivít aj vo vyššom vekuAk iide o osobu, ktorá je zdravotne ťažko postihnutá, je potrebné prihliadať na výsledky komplexného medicínsko-sociálneho posúdenia individuálnych schopností každej konkrétne posudzovanej osoby v každom veku !!!

           Riešiť dostupnosť technických pomôcok a asistenčných služieb podľa zákona č. 447/2008 Z.z. aj v prípade, že posudzovaná osoba nie je schopná spoluúčasti na  financovaní potrebnej pomôcky. Podľa prílohy č. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. maximálna výška príspevku na zakúpenie pomôcky, resp. na bezbariérovú úpravu bytu,  či domu alebo garáže  je 95%.  Spoluúčasť osoby, odkázanej na pomôcku,  je nevyhnutná vo výške minimálne  5% z ceny kompenzačnej pomôcky, resp. úpravy bytu, či domu. U osôb v hmotnej núdzi (napr. jeden rodič dieťaťa so zdravotným   postihnutím sa stane nezamestnaným, druhý žije len z príspevku pri opatrovaní dieťaťa a pod.) dochádza k nemožnosti úhrady doplatku (doplatok môže predstavovať aj stovky Eur) a tým sa im kúpa pomôcky, alebo  bezbariérová úprava domácnosti stáva nedostupnou.

            Riešiť poskytovanie opakovaných príspevkov na zvýšené náklady podľa zákona č. 447/2008 Z.z. až do výšky príjmu na úrovni minimálne  4-násobku životného minima (nie 3-násobku, ako je to v súčasnom znení zákona, čo je hlboko pod priemerným príjmom zdravého, zamestnaného občana !!!). Poskytovanie peňažných príspevkov na prekonávanie znevýhodnení, ktoré má občan s ŤZP v jednotlivých oblastiach života v porovnaní s občanom bez ZP, je viazané na jeho príjem a príjem jeho rodiny. Najciteľnejšie je to v oblasti opakovaných dávok na zvýšené výdavky (na diétne stravovanie, na benzín, na prepravu, na obnovu zvýšeného opotrebovania ošatenia a bytového zariadenia, na starostlivosť o psa so špeciálnym výcvikom a i.). Finančnú kompenzáciu je možné poskytnúť len v prípade, ak príjem občana s ťažkým zdravotným postihnutím nepresiahne výšku 3-násobku sumy životného minima. Motivácia pracovať sa preto často stráca, nakoľko už minimálny príjem zo zárobkovej činnosti, spolu s invalidným dôchodkom môžu sumárne vytvárať príjem nad hranicu 3-násobku sumy životného minima a občan stráca možnosť získať príspevok  na kompenzáciu zvýšených výdavkov a to aj napriek tomu, že ich naďalej reálne má. Možnosť posunúť sa vlastnou prácou, vlastným snažením do strednej spoločenskej vrstvy je preto prakticky pre väčšinu osôb so zdravotným postihnutím nedostupná.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Začali prešetrovať firmy, ktoré stavali dedinám futbalové ihriská

Projekty boli čiastočne financované z verejných prostriedkov poskytnutých Úradom vlády.

KULTÚRA

Moslimka nahnevala svoju komunitu. Playboy zverejnil jej fotku

Časopis prvýkrát v histórii zverejnil fotku dievčaťa s hidžábom.

ŽENA

Mauréry: Je naivné myslieť si, že vám jeden film zmení život

V kinách tento rok zažiarila ako svojrázna učiteľka.


Už ste čítali?