Prejaví sa rýchlejší hospodársky rast Slovenska aj v tvorbe podmienok pre lepší život ZPO?

Autor: Mária Orgonášová MUDr PhD | 18.8.2016 o 0:00 | (upravené 18.8.2016 o 12:13) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  61x

Naša krajina zaznamenáva najrýchlejší hospodársky rast v EU. Na základe dokumentu OSN „Dohovor o právach osôb so ZP“ boli Európskou komisiou vypracované priority a ciele na obdobie rokov 2010 – 2020. Chceme a budeme ich napĺňať? 

Donedávna sme sa na každom kroku stretávali s pojmami kríza, pokles hospodárskeho rastu, zadlžovanie, udržanie deficitu, šetrenie verejných financií. Všetci pritom vieme, že hlavnou príčinou zhoršovania sa hospodárskej situácie je predovšetkým nedostatok rešpektu k známym hodnotám. Urobiť v tom poriadok určite nebolo ľahké, plošné riešenia, často práve na úkor nie z vlastnej viny sociálne znevýhodnených osôb, viedlo k ich ochudobňovaniu, väčšej odkázanosti na sociálne dávky a súčasne zase len k zakrytiu individuálnej nezodpovednosti, ľahkovážnosti, ba až k nepotrestaniu zločineckého správania sa ľudí, ktorí by v mnohých prípadoch mali slúžiť vzorom.

Je naozaj nepochopiteľné, že ak ide o veľké peniaze, nemusia sa načas platiť odvody, uhrádzať faktúry, môžu sa udeľovať veľké odmeny za nevykonanú, resp. za minimálnu prácu, nepotrestané ostávajú manažmenty firiem, ktoré nevyplácajú mzdy a odvody za svojich pracovníkov. Keby sa do príslušných pokladní dostali peniaze, ktoré tam patria, rozsah úsporných opatrení by sa určite podstatne zúžil. Je tiež nepochopiteľné, že namiesto zavedenia efektívnych kontrol a účinných postihov nezodpovedného správania sa,  stretávame sa so snahou zaviesť také plošné opatrenia, ktoré v konečnom dôsledku zhoršujú sociálnu situáciu napr. aj ľudí so zdravotným postihnutím a ich rodín.

Je potešiteľné, že naša krajina už zaznamenáva hospodársky rast. V r. 2010 sme v NR SR konečne ratifikovali dokument, prijatý Valným zhromaždením OSN ešte v r. 2006: „Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím“, ktorý je pre zmluvné strany právne záväzný a má prednosť pred národnými zákonmi. Jeho uplatňovanie v zmluvných krajinách je monitorované v spolupráci s príslušnými mimovládnymi organizáciami a  vlády sú zaviazané pravidelne, každé 4 roky informovať Výbor pri OSN o aktuálnom stave. Na základe tohto Dohovoru boli Európskou komisiou vypracované nasledujúce priority a ciele na obdobie rokov 2010 – 2020:

  • zaručiť bezbariérový prístup k tovarom, službám vrátane verejných služieb a  kompenzačných pomôcok  pre ľudí so zdravotným postihnutím,
  • dosiahnuť plné zapojenie ľudí so zdravotným postihnutím do spoločnosti tým, že budú môcť využívať všetky výhody občianstva EÚ, odstránením administratívnych a  názorových bariér, ktoré bránia ich plnému a rovnoprávnemu zapojeniu a poskytovaním kvalitných komunitných služieb, vrátane možnosti využívať osobných asistentov,
  • zrušiť v EÚ diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia,
  • dať oveľa väčšiemu počtu ľudí so zdravotným postihnutím možnosť zárobku na otvorenom trhu práce,
  • podporovať inkluzívne, ako aj celoživotné vzdelávanie žiakov a študentov so zdravotným postihnutím,
  • presadzovať slušné životné podmienky pre ľudí so zdravotným postihnutím,
  • podporovať rovnaký prístup k zdravotníckym službám pre ľudí so zdravotným postihnutím a k zariadeniam, ktoré takéto služby poskytujú,
  • presadzovať práva ľudí so zdravotným postihnutím v rámci externej činnosti EÚ.

Pýtam sa však aj sama seba,  ako chceme a ako budeme napĺňať tieto ciele,

  • ak nevieme zabezpečiť rešpektovanie právnych noriem pre dodržiavanie bezbariérovosti pri výstavbe,  resp. pri rekonštrukčných prácach – projekty nových stavieb síce zväčša spĺňajú predpísané kritériá bezbariérovosti, ale počas výstavby často dochádza k odkloneniu sa od projektovej dokumentácie a tieto zmeny sa pri kolaudáciách automaticky akceptujú, aj keď nie sú v súlade s právnymi normami (chýba sankčný mechanizmus),
  • ak nezlepšíme, ale naopak, ešte viac zhoršíme súčasné právne prostredie, ktoré dnes nedostatočne rieši systém podpory a  začlenenia zdravotne znevýhodnených občanov, napr. aj tým, že poskytovanie príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia je fakultatívne – môže sa poskytnúť, nie že sa poskytuje pri splnení určitých, právom daných podmienok,
  • ak nevytvoríme, podľa vzoru iných európskych krajín, systém včasnej intervencie pre rýchly a komplexný záchyt detí s poruchou psyhomotorického vývinu, ale aj systém komplexnej sociálnej a pracovnej rehabilitácie pre dospelých, ktoré by mohli výrazným spôsobom redukovať následky zdravotných znevýhodnení a  tým predchádzať nebezpečenstvu upadnutia jednotlivca, alebo jeho rodiny do chudoby z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia,
  • ak sa v čase hospodárskej krízy zvyšovala celková nezamestnanosť, situácia pracovníkov s ťažkým zdravotným postihnutím sa zhoršila ešte viac a ani v časoch hospodárskeho rastu nedokážeme  primerane motivovať zamestnávateľov, aby plnili povinný podiel zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce, ale umožňujeme túto povinnosť riešiť odvodmi, ktoré sú príliš nízke a ich platenie je pre zamestnávateľa pohodlnejšie,
  • ak legislatívne je stále nepriaznivé ekonomické prostredie aj pre vznik a prevádzku chránených dielní, ktoré plnia úlohu zamestnávania ľudí s tak závažným zdravotným postihnutím, že sa nemôžu umiestniť v bežnom zamestnaní,
  • ak miesto finančnej podpory činnosti mimovládnych organizácií, ktoré napomáhajú plniť úlohy vo verejnom záujme (sociálne poradenstvo, špeciálne sociálne poradenstvo, odborné sociálne služby a pod.), vláda finančne podporuje úzke skupinové záujmy.  Dotácie zo štátnych zdrojov na činnosť organizácií by sa mali poskytovať predovšetkým vo verejnom  záujme. Ale čo je to verejný záujem? V zákone o verejnom záujme je verejný záujem definovaný takto: „Verejný záujem podľa tohto zákona je záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo väčšine občanov“. Do tejto definície naozaj nedokážem vtesnať napr. premietanie filmov s homosexuálnou tematikou, pretože si neviem predstaviť, aký majetkový, alebo iný prospech väčšine  občanov by mohli primiesť.

Chápem učiteľov, lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov, že sa domáhajú zaslúženej odmeny za svoju namáhavú a zodpovednú prácu. Veď pedagógovia sa starajú o duchovný rast a prípravu terajšej, aj budúcich generácií pre tvorivú prácu. Zdravotníctvo zas slúži  zachovaniu života, telesného a duševného zdravia. A čo je pre každodenný, zmysluplný  život dôležitejšie, ako mať možnosť dosiahnuť primeranú úroveň vzdelania a môcť si uplatňovať svoje schopnosti,  vedomosti a zručnosti v tvorivej a ekonomicky prospešnej práci. 

              Už dlhé roky nosím v sebe víziu, ako by mohol vyzerať svet, keby si každý uvedomoval svoju osobnú zodpovednosť v práci, ktorú vykonáva, v postavení a funkcii, pre ktorú získal dôveru svojich spoluobčanov, keby každý rešpektoval prikázania, zákony,  spoločenské pravidlá,  keby medzi ľuďmi bolo viac lásky, empátie a zmyslu pre spravodlivosť. Možno by sme zaznamenali ešte vyšší hospodársky rast a nemuseli bojovať s  krízou, možno by pozitívna „diskriminácia“ ľudí so zdravotným postihnutím bola samozrejmosťou a nikoho by ani nenapadlo šetriť tam, kde toho utrpenia a obmedzení je aj tak dosť.

            

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dnes sa spochybňuje liberálna demokracia, populizmus je na vzostupe

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?